Letra

Wikipedia, Entziklopedia askea
Beste esanahi batzuen berri izateko, ikus: «Letra (argipena)»
Letra ezberdinak erakusteko proba inprimatu bat.

Letra (hizki ere deitua, baina hizkuntzalaritzan hizki esanahi zabalagokoa da, atzizki bat ere hizkia da) alfabeto bateko elementu bat da, adibidez greziar alfabetokoa eta bere ondorengoetakoa. Letra bakoitza idatzizko hizkuntza batean eskuarki fonema bati lotuta ageri da hizkuntza horren ahots forman. Beste alfabeto sistema batzuetan, silabogramak edo logogramak dira alfabetoko elementuak.

Hainbat adibide[aldatu | aldatu iturburu kodea]

Arabiar alfabetoa: (eskuinetik ezkerrera) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , هـ , , }}.

Siriar alfabetoa: (eskuinetik ezkerrera) ܐ, ܒ, ܓ, ܕ, ܗ, ܘ, ܙ, ܚ, ܛ, ܝ, ܟܟ, ܠ, ܡܡ, ܢܢ, ܣ, ܥ, ܦ, ܨ, ܩ, ܪ, ܫ, ܬ.

Alfabeto zirilikoa: А, Б, В, Г, Ґ, Д, Е, Є, Ж, З, И, І, Ї, Й, К, Л, М, Н, О, П, Р, С, Т, У, Ф, Х, Ц, Ч, Ш, Щ, Ю, Я, Ъ, Ь, Ђ, Љ, Њ, Ћ, Џ, Ы.

Greziar alfabetoa: Α, Β, Γ, Δ, Ε, Ζ, Η, Θ, Ι, Κ, Λ, Μ, Ν, Ξ, Ο, Π, Ρ, Σ, Τ, Υ, Φ, Χ, Ψ, Ω.

Alfabeto hebraikoa: (eskuinetik ezkerrera) א, ב, ג, ד, ה, ו, ז, ח, ט, י, כ, ל, מ, נ, ס, ע, פ, צ, ק, ר, ש, ת.

Latindar alfabetoa: A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z.

Suediar alfabetoa: A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z, Å, Ä, Ö.

Kanpo estekak[aldatu | aldatu iturburu kodea]