Alena Bláhová
| Alena Bláhová | |
|---|---|
| Bizitza | |
| Jaiotza | Praga, 1954ko abuztuaren 21a |
| Herrialdea |  Txekoslovakia |
| Heriotza | 2024ko maiatzaren 5a (69 urte) |
| Hezkuntza | |
| Hizkuntzak | txekiera alemana frantsesa |
| Jarduerak | |
| Jarduerak | itzultzailea |
| Jasotako sariak | ikusi
|
Alena Bláhová (Praga, 1954ko abuztuaren 21a – 2024ko maiatzaren 5a[1]) txekiar kazetari eta itzultzailea izan zen[2][3].
Bizitza[aldatu | aldatu iturburu kodea]
Alena Bláhová Pragan jaio zen 1954an. 1973an Pragako Štěpánská kaleko Gimnasio Akademikoan graduatu ondoren, hizkuntza-ikastaroetara joan zen ikastera. Pragako Museo Juduan lan egin zuen eta geroago hizkuntzak irakasten hasi zen. 1980tik etxekoandre-lanetan aritu zen. 1970 eta 1980ko hamarkadetan, Bláhováren lehen itzulpenak samizdateko hainbat aldizkaritan agertzen hasi ziren (hala nola, judaismoaren inguruko Alef aldizkarian). 1990az geroztik, kazetari eta itzultzaile autonomoa izan zen[2][3].
Liburuak itzultzeaz gain, artikulu eta itzulpenak (batez ere juduei eta judaismoari buruzkoak) argitaratu zituen hainbat aldizkaritan, besteak beste Literární noviny, Respekt, Věstník židovských náboženských obcí Roš Chodeš, Židovská ročenka eta Souvislosti[4]. 2012an Jan Jindra argazkilariaren Vnitřní krajiny: Rainer Maria Rilke a jeho svět ve fotografii liburuarentzako testuak eta itzulpenak prestatu zituen.
1999an Robert Bosch Fundazioaren saria irabazi zuen, eta 2015ean Txekiar-Alemaniar Ulermen Artistikoaren saria[5].
2024ko maiatzaren 5ean jaio zen, 69 urte zituela[1].
Lan nagusiak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
Frantsesetik itzulitakoak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
- Charles Péguy. Eseje (Jan Sokolekin batera, 1993)
- André Neher. Studna exilu (1993)
- Elie Wiesel. Talmud: portréty a legendy (1993)
- Elie Wiesel. Bible: postavy a příběhy (1994)
- André Chouraqui. Dějiny judaismu (1995)
- Elie Wiesel. Svět chasidů (1996)
- Gilles Lipovetsky. Soumrak povinnosti: bezbolestná etika nových demokratických časů (Martin Pokornýrekin batera, 1999)
- Elie Wiesel. Noc (1999)
- Elie Wiesel. Zlo a exil (2000)
- Elie Wiesel. Příběhy o naději (2001)
- Nicholas Schultz. Myšlenky z židovské moudrosti (2006)
- Elie Wiesel. Šílená touha tančit (2007)
Alemanetik itzulitakoak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
- Martin Buber. Chasidská vyprávění (1990)
- Paul Leppin. Severinova cesta do temnot (1992)
- Else Lasker-Schülerová. Moje zázraky (1993)
- Martin Buber. Život chasidů (1994)
- Lou Andreas-Salomé. Rainer Maria Rilke (1994)
- Ernest Wichner. Pražská německá literatura od expresionismu po exil a pronásledování (1995)
- Gerhard Gershom Scholem. Davidova hvězda (1995)
- Else Lasker-Schülerová. Můj modrý klavír (1995)
- Alice Millerová. Dětství je drama (1995)
- Michael Shashar. Hovory o Bohu a světě s Ješajahu Leibowitzem (1996)
- Martin Buber. Názory (1996)
- Alena Wagnerová. Milena Jesenská (1996)
- Rainer Maria Rilke, Lou Andreas-Salomé. Korespondence 1897-1926 (1996)
- Lou Andreas-Salomé. Friedrich Nietzsche ve svých dílech (1996)
- Helmut Kohlenberger. Dopisy o Německu (1996)
- Marie von Thurn-Taxis. Rainer Maria Rilke v mých vzpomínkách (1997)
- Peter Stephan Jungk. Franz Werfel: příběh života (1997)
- Norbert Elias. O osamělosti umírajících v našich dnech (1998)
- Eugen Drewermann. O nesmrtelnosti zvířat: naděje pro trpící stvoření (1998)
- Sidonie Nádherná z Borutína. Kronika Vrchotových Janovic (1998)
- Rainer Maria Rilke. Dopisy o Cézannovi (1998)
- Brigitte Hamannová. Hitlerova Vídeň: diktátorova učednická léta (1999)
- Donald A. Prater. Jak znějící sklo: život Rainera Marii Rilka (1999)
- Oskar Kokoschka. Můj život (2000)
- Paul Klee. Vzpomínky, deníky, esej (2000)
- Oskar Schlemmer. Reálná (?) utopie, společně s Dagmar Magincovou (2000)
- Friedrich Schiller. Marie Stuartovna (2000)
- Lou Andreas-Salomé. Ohlédnutí za životem (2001)
- Erich Hackl. Loučení se Sidonií (2001)
- Alice Millerová. Opomíjený klíč (2001)
- Brigitte Hamannová. Bertha von Suttner - život pro mír (2006)
- Gutmann Klemperer. Pražský rabinát (2008)
- Gerhard Gershom Scholem. Mesiášská idea v judaismu a další eseje o židovské spiritualitě (Martina Volfovárekin batera, 2017).
- Kurt Krolop. Studie o německé literatuře (2019)
- Eva van de Rakt. Pod povrchy: básně (2019)
Besteak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
- Hanshan. Básně z Ledové hory (Olga Lomovárekin batera, 1996)
Erreferentziak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
- ↑ a b (Txekieraz) «Zemřela Alena Bláhová» Obec překladatelů (Noiz kontsultatua: 2024-05-31).
- ↑ a b (Txekieraz) «Bláhová Alena» Obec překladatelů (Noiz kontsultatua: 2024-05-31).
- ↑ a b (Txekieraz) «Alena Bláhová» Databáze českého uměleckého překladu (Noiz kontsultatua: 2024-05-31).
- ↑ (Txekieraz) Ondroušková, Kateřina. «Marie Stuartovna v překladu Aleny Bláhové» Scena.cz 2000-02-07 (Noiz kontsultatua: 2024-05-31).
- ↑ (Txekieraz) «Umělecká cena česko-německého porozumění» Co se děje v Brně 2015-11-09 (Noiz kontsultatua: 2024-05-31).
Kanpo estekak[aldatu | aldatu iturburu kodea]
| Autoritate kontrola |
|
|---|
Datuak: Q95076180